Oľga (39), Miško (8 mes.)
27. marca 2022, Studienka. 31. deň vojny.
So slzami v očiach mi popisuje ich cestu na Slovensko. Jej syn je ešte bábätko, ale dianie okolo seba už vníma. Dokáže vycítiť, že sa jeho mama bojí, že v jeho okolí panuje strach. Počúva tie strašné zvuky, ktorým nerozumie, no ktoré ho budia zo spánku.
Pokojne sa mrví mame v náručí, nechá ju rozprávať. Svojím smiechom zastavuje jej slzy. Prišli k nám, aby bol v bezpečí, aby mohol v kľude spať.
"Na Slovensko som prišla 17. marca o 2. hodine ráno. Z našej rodnej Ukrajiny sme boli donútení odísť kvôli nebezpečnej situácii doma v Dnipro, ako aj v ostatných častiach krajiny. Dlho sme zostávali doma, váhali sme, nechceli sme odísť, dúfali sme, že sa to rýchlo skončí. Na noc sme sa chodili schovávať do pivnice. V jednu noc po leteckom poplachu naozaj začali padať bomby. Triasli sa steny, dvere, zdalo sa nám, že to dopadá priamo na nás. Ešte 2 dni potom sme dúfali a čakali. Mysleli sme si, že sa to zlepší, ale situácia sa naopak neustále zhoršovala. Zbalila som sa, zobrala som svojho 8-mesačného syna Miška, sestru s neterou a spoločne sme vycestovali z Dnipra. Z domova sme odišli 15. marca. O dva dni neskôr sme boli v Ubli. Na hraniciach nás čakala známa, ktorá tu už je. Pomohla nám nájsť ubytovanie u Petry, ktorá sa o nás vynikajúco stará. Petra spolu so svojím manželom sa tu snažia pre nás vytvoriť také podmienky, aby sme sa cítili ako doma, aby sme sa cítili dobre, aby deti nemysleli na vojnu. My chceme len mier, nič viac! A aby nestrieľali!"
"Mama aj otec zostali doma, každý deň čakajú na náš návrat. Sestrin muž tiež zostal doma, rodiny sú takto odtrhnuté od seba. Opustiť ich bolo veľmi ťažké. Prajeme si len, aby sa to všetko čo najskôr skončilo, nech sa Rusko spamätá a odíde. Je to nezmyselná vojna, veď tieto dva národy spolu nikdy nebojovali. Umierajú v nej aj naši ľudia, aj oni."
"Je strašné zaspávať v pivnici pri zvukoch vybuchujúcich bômb. Našťastie u nás v Dnipro je situácia pokojnejšia, no aj tak tam cítime a počujeme výbuchy. Toto nie je pokoj a mier. Veľká časť mojich kamarátov odišla do Poľska, Maďarska, alebo aj Francúzska. Tí, ktorí majú staršie deti, tam zostali, ale práve s tými najmenšími je to najnáročnejšie. Deti Vám nespia, sú nepokojné, nezvládajú ten hluk navôkol a stres. Cestovať so synom bolo pomerne zložité. Cesta nám trvala 2 dni, bola to jeho prvá ďaleká cesta. Najskôr bol dobrý, tichučko, vôbec neplakal. Ale potom to doľahlo aj na neho a len plakal a plakal. Nevedela som ho utíšiť."
"Na Ukrajine sú aj také miesta, kde nie sú varovné sirény. Vtedy si musíte stiahnuť aplikáciu, ktorá Vám pošle upozornenie, ak Vám hrozí nebezpečenstvo. Hneď utekáte do pivnice. Tu je ticho, mier ale zrazu počujete že Vám pípne upozornenie v tejto aplikácii a hneď obvolávate svoju rodinu, či sú v poriadku, či sú živí. Veľa ľudí muselo utiecť, aby ochránilo svoje deti, ich pokoj, aby neplakali. Chceli by sme sa vrátiť, zatiaľ sa to však nedá, príliš často sa tam strieľa a vybuchujú bomby."
"Prejdete cez hranice a čakajú Vás tam neznámi ľudia. Všetci sú milí, pomáhajú, pýtajú sa, máte pocit, že v tom nie ste sami. Viete, že už nemusíte hľadať miesto, kde je ticho a nič Vám nehrozí. Sme v kontakte s kamarátmi, ktorí sú v rôznych častiach Ukrajiny. V Charkove, v Zaporoží, Ľvove, tam je situácia asi stále najpokojnejšia. Každý deň si píšeme, rozprávame sa, ako prebehla posledná noc, sme šťastní, že sme zdraví a živí. Veríme v mier, modlíme sa, aby vojnu už nikto z nás nikdy nevidel."
"Najhoršie je, že mnohí Rusi nerozumejú tomu, čo sa deje. Oni na tom vinu nenesú, ale neveria, že je vojna, myslia si, že sme žili zle, a že oni nám pomáhajú. Ale oni nás zabíjajú, ničia naše domy, školy, nemocnice. My im ukazujeme fotky, videá, vidia to, ale stále neveria. Neveria tým, ktorých poznajú! Chceme, aby uverili a konečne poriadne otvorili oči. Daj Boh aby pochopili, že toto všetko je pravda, že to nie je len rozprávka alebo fotomontáž, ale reálny život. Zomierajú nevinné deti, mladí chlapci. Všetko bude dobre, len aby to bolo čo najskôr. Veríme a modlíme sa! Nech čo najviac ľudí túto vojnu prežije! Nech všetci počujú pravdu, mám tým na mysli hlavne Rusov!"