Nelya (79)

14. marca 2022, Bratislava. 19. deň vojny.

...Moja druhá sestra žila v Mariupole, vďaka Bohu umrela krátko pred vypuknutím vojny. Mala 83 rokov. Inak by umrela od hladu...        

"Dnes som sa náhodou skontaktovala s kamarátkinou dcérou z Odesy. Celá jej rodina žije v Mariupole. Iba raz sa jej podarilo telefonovať s bratrancom, ktorý musel vyjsť niekam na 9. poschodie, aby mal aspoň aký-taký signál a mohol ju upokojiť, a povedať, že všetci - mama aj otec sú v poriadku. Momentálne sa schovávajú v pivniciach s ich 83-ročnou susedkou, ktorá akurát oslavovala narodeniny. Teraz sú bez svetla, vody a tepla a musia behať sem a tam, aby si našli nový úkryt. V pivniciach si na ohni robia z múky placky, to je jediné, čo majú."

"Také pekné mesto to bolo (Mariupoľ), posledné roky sa tam tak veľa vecí zmenilo. S mužom sme tam po škole zostali žiť. Som čistokrvná Ukrajinka, muž bol Rus. Žili sme nádherne, nikdy sme neriešili, že on bol Rus a ja Ukrajinka. Sama od seba som s nimi hovorila po rusky, aj keď ukrajinčina je môj rodný jazyk. Vtedy to tak bolo, na východe Ukrajiny sa hovorilo po rusky. Boli tam veľké strojárenské závody, vyrábali tam koľajnice, ale nemali zamestnancov. Začali preto privážať ruských väzňov, ktorým sa za dobré správanie tresty skracovali. Takto sa ich do mesta prisťahovalo ešte viac. Často to boli nevzdelaní ľudia. Ak ste nemali dobré vzdelanie, poslali Vás pracovať práve do tohto závodu. Práve kvôli tomu je v Mariupole taká prevaha Rusov. Prečo ho (Putina) v roku 2014 podporili? Pretože Putinovi uverili, že na Donbase ubližujú rusko-jazyčnému obyvateľstvu. A potom, keď sa začala vojna, niekoľko miliónov ľudí odtiaľ ušlo zo svojich domovov. Mnohí sa presťahovali do Kyjeva, často to boli vzdelaní ľudia, doktori, rôzni odborníci a špecialisti. Vybudovali si nový život z posledného, čo im zostalo. Všetka inteligencia odtiaľ ušla, Putina tam podporujú len tí, čo zostali. Kto podporil oddelenie Krymu? Nikto! Aj Hitlera sa báli a od strachu nevyslovili svoj názor. Európania, nenechajte sa paralyzovať strachom. Nedovoľte mu prísť k Vám domov!"

"Môj muž umrel 20 rokov dozadu. Syn s nevestou ma zobrali so sebou do Kyjeva, aby som tam nezostala sama. Kúpili mi malý byt. Všetko bolo výborné, narodil sa mi vnuk, vnučka vyrástla, zlaté deti. Prečo im toto robí, veď o ňom nikdy ani nepočuli. Zato teraz budú navždy vedieť, kto je to Putin."

"Najskôr ma odviezli k Odese, do mestečka Vasylkiv, kde je letisko aj skladisko ropy. Bola som tam, keď padali bomby na ropné sklady. Všade bola tma od toho dymu, bolo počuť len zvuky streľby. Potom mi vnučkin muž s rodičmi pomohli odtiaľ utiecť. So svatovcami sme išli až sem do Bratislavy. Nikto u nás Rusov nečaká s otvoreným náručím, ale čo zmôžu tí, čo tam zostali bez zbraní?"

"Moja sestra žijúca v Chersone je už dva roky po infarkte ochrnutá, má 73 rokov. Sú tam s ňou jej dve dcéry so svojimi mužmi. Zniesli ju do pivnice. Nemajú čo jesť. Ukrajincom nedovoľujú zásobovanie humanitárnymi koridormi. Jediné šťastie, že je to vidiecka oblasť a veľa ľudí má doma zaváraniny. Moja druhá sestra žila v Mariupole, vďaka Bohu umrela krátko pred vypuknutím vojny. Mala 83 rokov. Inak by umrela od hladu. Stihli sme ju pochovať. Ak by umrela teraz, ležala by vo svojom byte a zápach by sa šíril spod dverí. Pretože tam už nie je nikto, je to strašné."

"Chcem, aby všetci počuli pravdu. Vojnu si už mnohí nepamätajú. Po vojne sa šírili spomienky z pokolenia na pokolenie, ale už to nie sú živé spomienky. Ľudia jednoducho zabudli, aké to je. Ľudia si musia uvedomiť, že Ukrajinci si zobrali na plecia to najstrašnejšie, to more krvi. Ale, ak (Putin) porazí nás, príde aj ku Vám domov! Nezastaví sa! Aj predtým prišiel do Gruzínska, všetci mlčali, prišiel do Moldavska, všetci mlčali, zobral si Krym, všetci mlčali, prišiel na Donbas, všetci mlčali, a tu máte výsledok!"

"Je dobré, že máme mladého prezidenta, tí starí mali v sebe už zažraté putinovské praktiky. Je šikovný! Zachraňuje nielen Ukrajinu, ale celý svet! Prišli sme sem a vidíme, ako je tu dobre, akí sú tu dobrí ľudia. Chceme, aby aj u nás takto bolo. Asi sme si to zaslúžili. Potrebujeme, aby nám svet pomohol, Európa, Amerika, pomôžte nám! On nechápe, čo robí. 80 škôl, 40 nemocníc je už zničených. Naši vojaci nie sú ani fašisti ani nacisti. Možno sa niekde niekto vyskytne, kto nie je spokojný, ale takých nájdete v každej krajine. Prosím, pomôžte nášmu národu, chceme sa tam vrátiť. Nevieme, či a čo tam zostane. Na vlastné oči som videla, ako kúsok od nás zostrelili dron. Prvýkrát som vtedy zoči voči stretla vojnu. U nás máme taký výraz: dieťa vojny. Narodila som sa na konci vojny, kedy nebolo dostatok potravín a museli sme si všetci pomáhať. A on (Putin) nás opäť vracia do týchto čias."