Natali (46)

Pondelok 14. marca 2022, Bratislava. 18. deň vojny.

...Náš útek trval 7 dní, z toho 5 dní sme sa nemali ani kde umyť...     

"Dcéra je profesionálna balerína. Má 17 rokov a na jeseň bola so súborom na turné s predstavením Labutie jazero po baltských krajinách. Na tomto turné dokonca spolupracovali s baletnou skupinou z ruského Petrohradu, spoločne vystupovali v Litve, Lotyšsku, Estónsku a nakoniec v decembri boli aj v Česku. Ja baletka nie som, ale celý môj život sa točí okolo baletu. Som na každom tréningu, na každej dcérinej stáži. Keď nám povedia, že treba niekam ísť, hneď sa zbalím a podporím svoju dcéru. Veľmi miluje toto umenie, už sme ju prosili nech s tým prestane, ale ona sa baletu nechce vzdať. Ja ako matka nemôžem odoprieť svojmu dieťaťu niečo, čo ho tak napĺňa. Aspoň toto je teraz pre ňu spôsob ochrany pred vojnou. Veľmi sa chce vrátiť za svojím bratom a otcom, ktorí zostali doma. Na Slovensku neexistuje baletná škola, ktorú by mohla dcéra navštevovať. Podarilo sa nám tu pre ňu zatiaľ nájsť miesto, kde môže trénovať. Zajtra nás tu na Slovensku čakajú prvé tréningy, ďalej budeme čakať, ako sa vyvinie situácia s Amerikou, kde nám prisľúbili pomoc."

"Skontaktovali sme množstvo baletných škôl po celej Európe. Väčšina škôl nám ale nevedela pomôcť. Na našu prosbu však rýchlo zareagovala Irina, riaditeľka a umelecká vedúca lokálnej školy, ktorá umožnila našej dcére chodiť k nim na tréningy. Som jej za to veľmi vďačná. Najväčšia vďaka však patrí americkej firme, ktorá nás našla a nakontaktovala sa na nás s tým, že nám poskytnú bezpečnú cestu do Miami, kde je výborná baletná škola. Tam by mohla moja dcéra trénovať a ďalej sa rozvíjať. Chcem, aby sa svet o týchto dobrých skutkoch dozvedel."

"Na Slovensko sme prišli spolu pred pár dňami. Náš útek trval 7 dní, z toho 5 dní sme sa nemali ani kde umyť. Celý ten čas sme mali na sebe oblečené to, v čom sme odišli. Dúfame, že sa vojna čoskoro skončí, aby sme sa mohli vrátiť domov, a aby sme nemuseli zaťažovať Európu svojou prítomnosťou. Radšej by sme sem chodili na návštevu ako všetkým pridávať starosti. Radšej budeme spoločne s Vami tancovať, jesť, spievať, ako prežívať toto. Úprimne, prechod hraníc nebol vôbec potupným. Všetci nás tu milo vítajú a pomáhajú. Necítime sa neprijatými. Prídete na benzínku a dajú Vám kávu zadarmo. Nie kvôli tomu, že by ste si ju nemohli dovoliť zaplatiť, ale ľudia Vám chcú úprimne pomôcť aj s maličkosťami. Kamarátke v Poľsku cudzí ľudia na ulici darovali peniaze hovoriac, že ju nechcú uraziť, ale že chcú aspoň nejako pomôcť. Veľká vďaka všetkým!"