Irina (39), Leonid (10)

Nedeľa, 6. marca 2022, Trenčín

Stretli sme sa v kuchyni, kde varila kávu. Vystrašená z nového prostredia, neistá z budúcnosti. Zvažujúc všetky pre a proti, stále nebola schopná rozhodnúť sa, čo ďalej. Všetko je ešte príliš čerstvé a boľavé. Ešte chvíľu, ešte niekoľko dní. Najskôr sa treba upokojiť, oddýchnuť si a potom opäť vyraziť na cestu. Ukazuje mi na telefóne fotografie. Ešte pred dvoma týždňami bola na výlete s deťmi a cítila sa šťastná.  

"Na Ukrajine je momentálne vojna, nedá sa tam žiť. Prvú noc sme strávili v metre. Spali sme tam len s poduškami a dekami. Bol tam veľký prievan. Potom sme päť dní a nocí presedeli v pivnici, bolo tam chladno a vlhko, ale aspoň tam nefúkalo. Našťastie sa nám podarilo dostať sa na železničnú stanicu. Taxi z nášho domu na stanicu (15 minútová jazda) stojí normálne 100 hrivien. Teraz je cena už 30-násobne vyššia. Je to nebezpečné. Najskôr sme išli k známym žijúcim pri moldavských hraniciach, odtiaľ sme peši prešli do Moldavska. Ďalej autobusom do Bukurešti, vlakom do Budapešti a odtiaľ na Slovensko. Prečo práve Slovensko? Žije a pracuje tu môj brat so svojou ženou. Prišli sme včera večer. Cesta vlakom a autobusom nám trvala nekonečných 5 dní. Postupne sme prešli cez Moldavsko, Rumunsko, Maďarsko až sem." 

"Nevieme ešte, kam pôjdeme ďalej, čo budeme robiť. Rozhodneme sa v priebehu najbližších dvoch týždňov, najskôr si však po tom všetkom musíme v hlave upratať. Buď zostaneme tu, alebo je tu ešte jedna alternatíva, hoci málo pravdepodobná, a to Turecko. Dobré je, že ukrajinský jazyk sa trochu podobá na slovenčinu. Všimla som si, že znie ako ukrajinčina, len sa píše latinkou."

"Otčim a moja sestra s manželom zostali doma. Neviem, či opustia svoju rodnú krajinu. Otčim je veľký patriot a sestra nechce opustiť manžela. Môj syn je piatak. Budeme mu musieť nájsť školu, ak tu zostaneme, pomôžu nám brat s manželkou, keďže vedia po slovensky a vedia, ako to tu chodí. Ale toto všetko budeme riešiť, až keď budeme definitívne vedieť, kde zostaneme. Povedali mi, že priemerná výplata je tu okolo 900 € a náklady na bývanie tvoria okolo 450 €. Doma som, samozrejme, takú výplatu nemala, zarábala som približne okolo 20 - 25tisíc hrivien. Pomer výplaty a náklady na život bol však lepší. Za byt som platila približne 2 - 3tisíc hrivien. Pracovala som v realitách, v Charkove som na krátkodobej báze prenajímala 10 bytov. Ešte neviem, akú prácu by som mohla robiť tu."

"To, čo sa deje, nedokážem pochopiť. Nerozumiem tomu. Boh je ich sudca!"