Ilona (33), Ilja (9), Viktoria (7)

Sobota, 5. marca 2022, Žilina

Deti sa prispôsobujú novému prostrediu rýchlejšie. Na dospelých je badať, že to také jednoduché nebude. Mám pocit, že im potrvá aj niekoľko dní, kým sa odvážia opäť vyjsť na ulicu a začať ako-tak fungovať. Ak ich nezamestnávajú svojimi požiadavkami deti, neustále bezradne hľadia do telefónov. Akoby stále neverili tomu, čo sa stalo. Sledujú správy, pozerajú sa na bolestné zábery z ich rodných miest. Pokúšajú sa šíriť informácie ďalej, zdieľať ich s rodinou, priateľmi, ale hlavne ďalšími, ktorí tiež neveria. Ale z iných dôvodov. Pre Ilonu je to istá forma boja s vojnou. Zachránila svoje deti a teraz bojuje ďalej. Pred vojnou pracovala v banke. Jej manžel bol stavbárom. So smútkom v očiach zvládne zažartovať, že po vojne nebude mať manžel o prácu núdzu. Náš rozhovor ukončil telefonát. Jej najbližší sú stále v poriadku.

"Sme z mesta Kolomyja, z Ivano-frankivskej oblasti. 24. februára ráno nás zobudili zvuky výbuchov. Neďaleko od miesta kde bývame, sa začalo bombardovanie vojenského letiska. Najskôr sme sa niekoľko dní iba schovávali a dúfali sme, že prebehnú nejaké diplomatické rokovania, ktoré konflikt rýchlo ukončia. Keďže sa situácia nezlepšovala, dohodli sme sa s mužom, že s deťmi odídem, aby boli v bezpečí, a aby bol aj on pokojnejší." 

"Muž musel zostať doma. Môj otec sa tiež rozhodol zostať, hoci nemusel. Má už viac ako 60 rokov, ale hovorí, že ak by bolo treba, vezme do rúk zbraň a bude brániť mesto, kde žije, a to aj napriek tomu, že je sám Rus."

"Na Slovensko sme prišli, pretože sme sa dozvedeli, že hranice Európy sú pre nás otvorené a že nám bude poskytnutá pomoc. Máme všetko nevyhnutné, je tu množstvo dobrovoľníkov, ktorí nám pomohli dostať sa cez hranice a nakŕmili nás. Išli sme sem úplne naslepo, veď tu nikoho nemáme, ani nepoznáme."

"Sme mierumilovný národ, vojnu nechceme. Chceme ísť domov. Ukrajina nebola nijakým nebezpečenstvom pre Rusko. Na Ukrajine žije množstvo iných národov, ktoré hovoria inými jazykmi a nikdy sme ich neutláčali, práve naopak, žili sme spolu v porozumení a mieri."